Wieliczka - Krakow - Oswienczim

Stručná charakteristika nadšeného učiteľa geografie s miereným až stredne ťažkým cestovateľským postihnutím: Závislosť na dokumentárnych filmoch, neležiace dovolenky, superemocionálne stavy pri sledovaní úchvatných záberov prechádzajúce do nostalgie a smútku, koľko vecí nemám šancu na vlastné oči pri súčasných politicko-sociálnych podmienkach vidieť. Tak poďme aspoň do Poľska...

Pre nás nejaká soľná jaskyňa, pre Portugálca miesto, ktoré vie, že možno nikdy nenavštívi i keď tak veľmi chce. Mnoho nádherných vecí máme pod nosom, treba len vedieť hľadať. Na jeden deň sme si toho naplánovali dosť. Wieliczka, Krakow a Oswienczim. Prioritou bolo to prvé. Jaskyňa, kde sa ťažila soľ sa nachádza neďaleko Krakowa v rovnomennom mestečku. Očarila nás hneď vstupná hala a pokladňami a kaviarňou. Aha, jasné veď nie sme na Slovensku. Zo sprievodcov si vyberáme anglického, taliansky, francúzsky a rusky nerozumiem, poľštinu tiež vyraďujeme a navyše sme zvedaví na na našu odbornú pasívnu angličtinu. Neskôr sme zistili, že vôbec odborná nebola a sprievodkyňa rozprávala tak pekne a artikulovane, že sa tomu jednoducho nedalo rozumieť.

Schádzame niečo cez 20 poschodí dole do podzemia. Prehliadku začíname necelých 100 metrov pod povrchom a klesáme čoraz hlbšie a hlbšie. Vetrovku po krátkom čase odkladám, je tam teplo. Navyše nás príjemne ovieva jaskynný vánok spôsobený vzdušnými prúdmi v chodbách. Drevené trámy obrastené soľou, staré prístroje, ktoré sa kedysi pri ťažbe používali, a to sme iba na začiatku. Vyše 300 kilometrov jaskynných chodieb a 2000 sieni. Týmito číslami sa chváli Wieliczka, i keď bežným smrteľníkom ponúka len asi 5 km a 30 sieni. Aj tak máme 3 hodiny čo robiť. Zo soli je tu úplne všetko. Prechádzame sieňami so sochami, kaplnkami, chodbami a kde-tu olížeme stenu, či nás neklamú. V tejto oblasti sa dávno nachádzalo more. Neskôr ustúpilo a soľ ostala. Okrem sivej kamennej nachádzame zvláštnu zelenú aj tú klasickú bielu vazrážanú po stenách. Soľné jazero je akousi predohrou pred vyvrcholením. Sme v hĺbke takmer 130 metrov a predsa sme na vrchole. Je ním obrovská kaplnka vytesaná do kemannej soli. Je z nej samozrejme všetko: oltár, ambóna, stoličky, reliéfy po stenách, podlaha, dokonca aj luster. Toto neskutočné dielo vyrábali traja baníci vo svojom voľnom čase po tom, ako im v bani skončila služba. V obchodíku so suvenírmi sa nachádza najnižšie položený WiFi bod na svete. Uvidíme, ako dlho :) Cestou hore výťahom sa dozvedáme, čo tam všetko ešte je. Basketbalové ihrisko? Tieto siene sú sprístupnené iba vzácnym hosťom, prezidentom a princeznám. Nevadí, aj tak to stálo zato. Vystihli sme dobrý čas mimo sezóny. Počas nej sa na lístky čaká aj hodinu a na výťah hore aj 2-3.

Na Krakow je zima, veľa snehu a vetra na Oswienczim neskoro. Obzeráme si koncentračný tábor Auswitz a Birkenau aspoň zvonku a plánujeme výlet na leto...


Lukáš Hirko

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

© 2017