Absencia škoslých rádií na základných školách
Internátne rozhlasové štúdia sú typické pre vysokoškolské prostredie, študentské rádia pre stredoškolákov a na základných školách sa táto myšlienka skoro vôbec nerozvíja. Bola a ešte stále to veľká výzva, ale rozhodli sme sa z tradičnej školskej rozhlasovne vytvoriť vysielacie štúdio a na škole vznikol popri časopise Prestávka a televízii Full Tv ďalší mediálny subjekt – Rádio Mauribox. Zaujať sa snaží hlavne témami a formou vysielania.
Prečo na základných školách márne hľadáme aktívne fungujúce školské rádiá
Dôvodov, prečo sa myšlienka žiackych vysielaní na základných školách nerozvíja je niekoľko. V prvom rade treba podotknúť, že ide o činnosť, ktorá je pre žiakov náročná. Žiakov je potrebné naučiť základné princípy práce v rádiu, ako vyrobiť reláciu, na aké témy sa zamerať, akým spôsobom riešiť dramaturgiu a hudobnú dramaturgiu, ako správne pracovať s hlasom, ako byť pohotový a vynájsť sa v rôznych situáciách. Pri piatakoch, šiestakoch a siedmakoch je táto predstava priam utopistická. S ôsmakmi sa už pracovať dá, žiaci deviateho ročníka to už zvládajú, niektorí s prehľadom, iní sa pri tom musia potrápiť. A tu narážame na druhý problém spočívajúci v tom, že keď je žiak už ako tak samostatný a dokáže robiť veci individuálne, končí svoje pôsobenie na základnej škole a tým sa končí aj jeho pôsobenie v školskom rádiu. Samozrejme to všetko za predpokladu, že zvolíme taktiku spočívajúcu v tom, že žiaci si relácie pripravujú sami a učiteľ ich prácu iba koordinuje. V opačnom prípade, keď by všetko pripravoval učiteľ, by nebol problém pracovať aj s nižšími ročníkmi, no ak má byť vysielanie rádia obsahovo a myšlienkovo čo najadekvátnejšie k veku cieľovej skupiny, musí do vysokej miery vychádzať od žiakov. Ďalším problémom je časové hľadisko. Žiaci si potrebujú pred každým živým vysielaním generálne vyskúšať celú reláciu. Na to je potrebné nájsť čas, zároveň treba ustriehnuť to, aby neboli stretnutia v štúdiu iba o skúšaní, ale aj o spoločných teambuildingových aktivitách a v neposlednom rade o vzdelávaní a dopĺňaní už vyššie spomínaných základných princípoch práce v rádiu. A práve ideálna kompilácia týchto činností predstavuje najväčší problém v časovej rovine. Problémom je tiež priestor na vysielanie. Ak sa má vysielať na vyučovaní, musí byť na to dôvod a vedenie školy by malo byť s takouto myšlienkou stotožnené a vyjadrovať verejnú podporu. Iný priestor predstavujú už iba prestávky, ktoré sú ale úplne vhodné na menej formálne vysielanie obsahovo aj hudobne prístupnejšie žiakom. Azda najťažšou vecou je docieliť želanú počúvanosť. Poväčšine sú poslucháči zvyknutí na oznamy a čítané texty od učiteľov pri rôznych príležitostiach, ktoré sú často podávané nie najzaujímavejšou formou. Z toho jasne vyplýva, že všetko, čo sa z rádia ozýva zaradzujú do oblasti „nedôležité“ a „nič pre mňa“, prípadne „nudné“. Všetky spomínané prekážky sa dajú do istej miery prekonať, čím vzniká predpoklad na to, aby aj na základných školách fungovali školské rádiá. Čo predstavuje neprekonateľnú prekážku, je absencia odborníkov na masmédiá v radoch učiteľov.
Ako začalo fungovať Rádio Mauribox na ZŠ Ľudovíta Fullu v Košiciach
Začali sme technickou prípravou. Nepotrebovali sme to extrémne veľa. Momentálne nám stačí 8-vstupový mixážny pult, slúchadlový zosilňovač, notebook ako hlavný hudobný zdroj, tablet ako sekundárny zdroj využívaný na odpaľovanie jinglov, ďalej dva mikrofóny so stojanmi, 5ks slúchadiel (pre technika, moderátorov a hostí) a ďalší počítač, ktorý slúži na nahrávanie a strihanie príspevkov, záznam relácii a postprodukčnú činnosť. Výstup ide do štandardnej vysielacej ústredne šíriacej signál do rozhlasových skriniek v 100 voltovom obvode, čím je zo zákona vybavená každá základná škola. Akustickú penu sme nahradili farebnými kartónmi z vajec a oblepili nimi steny. Má to do istej miery zvukovoizolačný ako aj estetický efekt, i keď treba priznať, že skutočný dôvod bol finančný.
Každá stanica musí mať základný identifikátor, teda hodinový jingel a ďalšie jingle, ktoré stanicu vystihujú a používajú sa zväčša medzi vstupmi a piesňami. Bolo potrebné myslieť aj na to, že každá relácia potrebuje svoju zvučku. Toto všetko bolo potrebné v prvom rade vymyslieť, nahrať a spracovať. Na rad prišla príprava moderátorov, ktorí za krátky čas museli pochopiť, čo ich čaká, ako v rádiu pracovať, museli sa zmotivovať sa a rozhodnúť sa pre tvrdú prácu, ktorá už ale prináša ovocie.
Posledným krokom v príprave bolo vytvorenie loga, webovej stránky, facebookoveho profilu, kompletného grafického vizuálu, vytvorenie cloudoveho úložiska, na ktorom sa vytvárajú, editujú a komentujú pripravované scenáre a zriadenie online archívu.
Vysielacia štruktúra Rádia Mauribox a spôsob práce
Vysielacia štruktúra je veľmi skromná, čo súvisí s už spomínaným hľadím priestoru. Nám sa ho podarilo nájsť a dnes sme nesmierne radi, že môžeme momentálne vysielať 3 formáty. Prvým je DENKO – dnešné energiou nabité kultúrne okienko. Ide o vysielanie počas vyučovacej hodiny na aktuálnu tému (Vianoce, Veľká noc, mesiac knihy, deň zeme, podujatie Číta celá rodina a pod.), ktorému sme pozmenili formu. Zo zaužívaného čítania textov učiteľmi sme prešli na zábavnejšiu dialodickú formu. Z éteru počuť prioritne hlasy známych žiackych moderátorov, učitelia, ktorí sa tam niekedy objavia, majú status hosťa. Upravili sme hudobnú dramaturgiu, výber piesní sa tak z úplne tematického transformoval na taký, ktorý je bližší cieľovej skupine. Toto všetko dopĺňajú rôzne príspevky a ankety. Na príprave relácie sa podieľajú prevažne žiaci. Stručné obsahové podklady dodá poverený učiteľ. Tie sú však do veľkej miery upravované nami a žiakmi tak, aby ostal zachovaný charakter relácie.
SENDVIČ je našou druhou reláciu. Jej sloganom je: „Všetko, čo sa zmestí medzi 2. A 3. Hodinu“. Z toho jasne vyplýva, že ho vysielame počas veľkej prestávky, t.č. každý druhý utorok. Témy a piesne sú ešte primeranejšie vekovej skupine poslucháčov. Problém, ktorý môže nastať súvisí s vekovým a širokospektrálnym zložením žiakov. Vybrané témy musia zaujať čo najväčšiu skupinu poslucháčov od prvého až po deviaty ročník. Témy bývajú v jednej relácii spravidla dve, obsah konkrétnej témy sa vytvára po spoločnom brainstormingu. Reláciu pripravujú moderátori, ktorú upravíme často iba doplnením informácií a poväčšine preštylizovaním a upravením premostení medzi jednotlivými vstupmi, čo si aj napriek tomu vyžaduje časovú náročnosť oboch strán. Vysielanie trvá približne 18 minút, čo si vyžaduje efektivitu prejavu, nakoľko je náročné odprezentovať kvantum myšlienok v takto krátkom čase.
Ďalšou reláciou je INFOBOX, ktorá je stručná a ide nepravidelné sprostredkovanie aktuálnych oznamov prostredníctvom éteru školského rádia Mauribox. Spoza mikrofónu sa ozýva riaditeľka školy, učitelia, niekedy aj žiaci. V tomto prípade ide viac o praktickosť, na forme vysielania sa nebazíruje, i keď štandardne veci, zvučky a jingle ani v tomto prípade nesmú chýbať.
Všetky odvysielané relácie (Sendvič a Denko) publikujeme hneď v deň vysielania v online archíve. Odkazy sa ihneď objavia aj na facebookových profiloch Rádia Mauribox a ZŠ Ľudovíta Fullu. Tento kanál používame deň vopred na promovanie vysielania a upozornenie na tému, ktorej sa budeme venovať. Okrem toho sa informácie o vysielaní Rádia Mauribox objavujú ráno v školskej televízii Full Tv. Takto sa pri vstupe do školy dozvie o tíme a čase vysielania úplne každý.
Záver
Prevádzkovanie školského rádia je veľmi náročné. Existuje množstvo dôvodov, prečo sa do toho nepúšťať. Ak sa s nimi rozhodneme popasovať, niektoré vyriešime úplne a iné aspoň čiastočne eliminujeme, môžeme vytvoriť niečo nové, niečo, čo žiakom možno chýba. Je ale dôležité myslieť aj na to, že nie je ťažké niečo vytvoriť, náročné pokračovať. Udržať si úroveň, vychovávať vždy nových ľudí, ktorí vám o rok-dva odídu, motivovať sa. Potom je možné očakávať pozitívne ohlasy z rôznych strán. My sme sa na začiatku dočkali hodnotenia od Ing. Ľuboša Kasalu, riaditeľa Zelenej vlny RTVS, ktorý vyjadrenie uvádzame v závere tohto príspevku:
„Vysoko oceňujem:
- invenčný názov relácie SENDVIČ - super názov – jasná logika - „niečo medzi druhú a tretiu hodinu“, oceňujem nápad, super slovenský názov (nie anglický názov!)
- dôsledná obsahová príprava, ktorá je počuť v celom vysielaní.
- cielene vystavaná dramaturgia – úvod, slovné vstupy strieda hudba, jingle, rozhovory s respondentmi, vopred nahraté a zostrihané ankety, záver, vyzývanie poslucháčov ku spolupráci.
- výber hudby v poriadku, zodpovedá cieľovej skupine poslucháčov.
- téma TV – spojenie histórie televízie a konkrétneho školského projektu, super!
- identifikácia stanice a relácie na začiatku každého vstupu + avízo na obsah ďalšieho vstupu, áno, tak má vyzerať správny rozhlasový vstup.
- dobré vstupy moderátorov – žiadne zbytočné dlhé kecy „od veci“, treba v trende pokračovať, umelý zbytočný exhibicionizmus moderátorov nie je na mieste.“
Lukáš Hirko
ZŠ Ľudovíta Fullu, Košice
zodpovedný za Rádio Mauribox
Online archív: www.mauribox.zsfullu.sk
Facebook: https://www.facebook.com/radiomauribox
(článok je príspevkom z Mediálnej konferencie ZŠ Ľ. Fullu 2016)